|
|
|
|
| Umiestnenie: Geomorfologické objekty/Rokliny a kaňony/Sprístupnené rokliny/ |
Suchá Belá |
|
|
Najromantickejšia a najnavštevovanejšia roklina Slovenského raja.
Ňou pretekajúca voda pramení na severnom okraji planiny Glac. Jej tok oddeľuje od seba masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej. Do Veľkej Bielej vody ústi priamo v stredisku Podlesok.
Tiesňava sa vyznačuje mimoriadne výraznými geomorfologickými prvkami, je príkladom spätnej erózie s bizarnými vodopádmi, skalnými oknami, prahmi, perejami, obrými miskami. Porasty tu tvorí prevažne smrek, borovica a jedľa.
História turistického objavovania Suchej Belej sa začína v roku 1900, keď sa skupina pod vedením M. Rótha dostala k Misovým vodopádom. V roku 1908 k ním vyznačkovali a upravili turistický chodník. V roku 1910 skupina pod vedením A. Mervaya prešla prvýkrát v zime tiesňavou. Úplne ju sprístupnili v roku 1957.
Vodopády v slede postupu: Misové vodopády, Roklina, Okienkový vodopád, Korytový vodopád, Bočný vodopád, Kaskády.
Suchá Belá je národnou prírodnou rezerváciou s rozlohou 153,5 ha. Vedie ňou zelený turistický chodník iba v smere proti toku potoka. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Prístup: z Podleska
Okolie: turistické centrum Podlesok, tiesňavy Piecky, Malý Kyseľ, neprístupná Zadná diera, Prielom Hornádu, Rumanová, Vtáčí hrb, Kláštorisko , NPR Suchá Belá, NPR Piecky, NPR Prielom Hornádu, NPR Sokol, NPR Kyseľ |
|
|