SlovenskySlovensky EnglishEnglish
    www.slovensky-raj.sk     www.srnap.sk     www.slovakparadise.sk     www.slovakparadise.info     www.slovenskyraj.eu
všeobecné informácie
o Slovenskom raji
mapy, trasy, vysvetlivky
turistický sprievodca
penzióny, chaty
ubytovanie
kontakty, dokumentácia
informačné centrum
wallpapers
fotogaléria
úvod
Geomorfologické objekty
Doliny
Jaskyne
Kopce a sedlá
Planiny, poľany, lúky
Potoky a rieky
Rokliny a kaňony
Skalné útvary
Vodné plochy
Ostatné

Chránené územia
Prírodné rezervácie
Národné prírodné rezervácie
Prírodné pamiatky
Národné prírodné pamiatky
Chránený areál

Civilizácia
Mestá a obce
Turistické centrá

DISKUSNÉ FÓRUM

NOVINY SLOVENSKÉHO RAJA

NAJ V SLOVENSKOM RAJI
Umiestnenie: Ostatné stránky/Naj v Slovenskom raji/

 Naj v Slovenskom raji

● Národný park Slovenský raj je jediný z 9 národných parkov (aj chránených krajinných oblastí) Slovenska, ktorého meno nie je odvodené od geografického názvu regiónu, v ktorom sa rozprestiera; tajomnosť, krásy a história vývoja krajiny stvorili fenomén – Genius loci, ktorí prevážil nad geografickými názvami; ktoré sú po ruke, ako napr. : Terra Lethon, Letanovské skaly, Hrabušické rokle, Vernársko – hnilecké vrchy, Stratenská hornatina, Spišsko – gemerský kras, Havranie vrchy...

Traduje sa, že menom RAJ nazvali prvýkrát kartuziánski mnísi svoj kláštor na Skale útočištia – dnešnom Kláštorisku, keď ho po 200 – ročnom pôsobení v roku 1543 opúšťali; pomenovanie Slovenský raj bolo prvýkrát použité pred 80 rokmi v časopise Krásy Slovenska č. 2-3/1921

Územie Slovenského raja sa začalo chrániť od 21.8.1964 ako 1. slovenská chránená krajinná oblasť (CHKO Slovenský raj) v bývalej ČSR; od 1.4.1988 je Národným parkom Slovenský raj (SRNAP), ktorý je od r. 1994 zaradený do európskej siete EECONET a v národnej sieti NECONET je vedený ako biocentrum nadregionálneho významu GNÚSES; je jediný kandidát siete najlepšie manažovaných chránených území Európy PAN – Parks zo Slovenska (jeden z dvoch NP zo Strednej Európy a zo 6 NP Európy vybraných spomedzi 30 európskych NP)

Prvá ochrana prírody v Slovenskom raji: už v r. 1890 zriadená prísna jelenia rezervácia na ploche 11,6 km² (Stratená, Veľký a Malý Sokol a Glac)

Najstaršia mimovládna ochranárska organizácia pôsobiaca v Slovenskom raji a doposiaľ úspešne fungujúca: Speleologický klub Slovenský raj Slovenskej speleologickej spoločnosti založený r. 1964, so sídlom na správe SRNAP (Letná 53 Sp. N. Ves)

Najvyššie položeným miestom SRNAPu je Predná hoľa: 1 545 m.n.m.

Najnižšie položeným miestom SRNAPu je hladina Hornádu pri Smižanskej Maši: 470 m.n.m

Najvzácnejšie javy: zvrat pásiem v roklinách – vertikálna klimatická a biotická inverzia a rozsiahle reliktné vápencové smrekové boriny viazané na strmé svahy a bralá

Najväčšou rezerváciou je NPR Kyseľ s výmerou 947,97 ha s roklinou Sokolia dolina

Najstaršie rezervácie sú NPR Vernárska tiesňava (82,94 ha) a PR Mokrá (60,2 ha)
vyhlásená už v r. 1966 ako ŠPR

Najvyššia koncentrácia roklín v Karpatskom oblúku: 4,4 rokl/10 km²

Najrozsiahlejšia zachovalá krasová planina: Glac, v okrajových svahoch ktorej sú vodou vyerodované najatraktívnejšie tiesňavy Slovenského raja

Najdlhšou a najmohutnejšou roklinou je roklina Veľký Sokol: Dĺžka 4,5 km a hĺbka 300m, celá NPR Sokol má dovedna viac než 50 jaskýň

Najkratšou a jedinou sprístupnenou roklinou obrátenou na juh je Zejmarská roklina: 0,8 km

Najromantickejšou a zároveň najnavštevovanejšou je roklina Suchá Belá (v lete viac ako 1000 návštev za deň)

Najdlhší kaňon je Prielom Hornádu: 11,7 km od Hrdla Hornádu na Podlesku pri Hrabušiciach po most pri Smižanskej Maši, má aj najvyššiu druhovú diverzitu (460 druhov vyšších rastlín)

Najvyšší vodopád je Závojový vodopád v Sokolej doline: 70 m

Najvyššia koncentrácia jaskýň na Slovensku: 1,8 jaskýň/km² ; v SRNAPe r. 2001 evidovaný celkový počet viac ako 350 jaskýň, 4 priepasti a 131 závrtov (v SR 4 234 jaskýň a priepastí)

Najväčší jaskynný priestor na Slovensku je Rozprávkový dóm v SPD – NPP Stratenská jaskyňa (objav. 1.12.1972): plocha 9 040 m², objem 79 017 m³, priestory o šírke do 20 m a výšky do 26 m

Najväčšia ľadová jaskyňa na Slovensku a z najvýznamnejších jaskýň Karpát najnižšie položená ľadová jaskyňa je SPD – NPP Dobšinská ľadová jaskyňa: plocha ľadu je 9 722 m², objem 110 132 m³, hrúbka 26,5 m v podzemnej dutine objemu 140 000 m³; začiatok tvorby ľadu od risskej doby ľadovej, jeho prirodzená obnova trvá 5-10 tis. rokov; prvá písomná zmienka 1864, objavená r. 1870, sprístupnená r. 1871, prvá elektrický osvetlená jaskyňa na svete r. 1881, 1. koncert na podzemnom ľadovci na svete vo Veľkej sieni za návštevy Karola Ľudovíta Habsburského v r. 1890

Najstaršia jaskyňa SRNAPu je Skalné okno a Pieskovcová jaskyňa pod Čiernym vrchom v NPR Piecky uchovávajúce 60 mil. rokov starý paleogénny monolit s objemom 350m³

Jedinečná lokalita Svetového prírodného dedičstva v NP Slovenska: SPD – NPP Dobšinská ľadová jaskyňa, NPP Stratenská jaskyňa a PP Psie diery s celkovou dĺžkou 21, 737 m a hĺbkou 194 m v jaskynnom komplexe Duča (Cairsns 2000), Stalagmitovo jazero o ploche 320 m²

Najvyššiu biodiverzitu Európy majú Kopanecké lúky: 75 druhov vyšších cievnatých rastlín/m²

● SRNAP je 5. floristicky najbohatšia oblasť Slovenska: 930 druhov vyšších rastlín

● Entomologicky najdôkladnejšie preskúmané územie Slovenska: 2 177 druhov motýľov, z toho 27 endemitov nachádzajúcich sa len v SRNAPe a 2 celosvetové novoobjavených

Najvyššia koncentrácia motýľov na Slovensku: 6, 06 druhov/km² zásluhou výskumných prác prof. Andreja Reipricha (31.7.1912 – 23.2.2002); (v SR: 3 524 druhov, koncentrácia 0,06 dr./ km²)

Najmenší cicavec: piskor malý (Sorex minutus, 6 cm, 2 – 7 g), najväčší cicavec: medveď hnedý (Ursus arctos, 260 kg, 8 – 14 ex.), najmenší vták: králik zlatohlavý (Regulus regulus, 9 cm, 7 g), najväčší vták: orol skalný (Aquila chrysaetos, 4 hniezdiace páry), najkrajšie dravce: mačka divá (Felis silvestris) a rys ostrovid (Lynx lynx), populácia vydry (Lutura lutura 6 – 10 ex.), populácia vlka dravého (Canis lulus, 2 svorky, 12 – 18 ex.), najkontroverznejší živočích: kamzík vrchovský alpský (Rupicapra rupicapra) z umelo vysadených 6 ex. v r. 1963 dnes žije v SRNAPe cca 80 jedincov nepôvodného alpského druhu ničiacich pôvodné rastlinné biotopy; najväčšia kolónia netopiera fúzatého a Brandtovho v Európe (Myotis mystacinus/brandti) zimujúcich v SPD – NPP Dobšinská ľadová jaskyňa; vrátane nich celkove 12 druhov Chiroptera: večernica severská (Eptesicus nilsonii), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier ostrouchý (M. blythi), ucháč svetlý (Plecotus auritus), netopier obyčajný (M. myotis), netopier riasatý (M. nattereri)

● Pieskovcový lom Ďurkovec pri Spišských Tomášovciach je paleontologická lokalita s nálezmi fosílií spred 45 mil. rokov z rokov treťohorného mora TETHYS hlbokého do 200 m

Najstaršie osídlenie v SRNAPe: Smižanské Hradisko (neolit – mladšia doba kamenná, cca 5000 r. pr. Kr.); najstarší nález nástrojov neandrtálskeho človeka (paleolit, medziľadová doba riss/wurm) zaliatych v travertínoch spodnej terasy Hincavy pri PP Hranovnické pleso – cca 70 000 rokov staré

Najbohatšia zbierka stredovekých kachlíc v Európe: sa postupne našla pri prácach na archeologickom prieskume vedenom od r. 1983 doc. M. Slivkom za podpory MVO Strom života na Kláštorisku v srdci SRNAPu, kde bol po tatárskej pohrome r. 1241 na mieste nazvanom Skala útočištia (Lapis refugii) obohnanom 1,5 km dlhým obranným valom založený 19.12.1298 kláštor kartuziánov, najtvrdšej rehole (jediná rehoľa, ktorá nebola nikdy reformována) a trval od r. 1307 do r. 1543 kedy sa kartuziáni presťahovali do Červeného kláštora (teraz PIENAP)

Dodnes zachované miestne názvy dokumentujúce prechod z pohanského ku kresťanskému ritu: Sovia skala (552 m.n.m.), Matka Božia (905,8 m.n.m.), Medvedia hlava (903 m.n.m.)

Najväčší nález kostí pravekého jaskynného medveďa Ursus spelaeus: v 487 m dlhej, verejnosti neprístupnej NPP Medvedej jaskyni (objavená r. 1952) a v SPD – PP Psie diery (najbohatšie nálezisko v SR) – kosti sú 15 490 – 17 530 rokov staré

Najväčšia vodná plocha je umelá VN Palcmanská Maša (85 ha), z ktorej je prevod vody Hnilca do povodia rieky Slanej k PVE; v území sú zachovalé 3 tajchy: Klauzy, Blajzloch a Hansjakubova

Najdlhší cestný tunel (NP Slovenska) je Stratenský tunel v NPR Stratená (327 m dlhý)

Najväčšia dedina v Slovenskej republike: Smižany (7 147 obyvateľov)

Najčlenitejšia dedina: Mlynky, ktoré vznikli zlúčením 6 baníckych osád patriacich SP. N. Vsi – Biele Vody, Havrania Dolina, Mlynky, Palcmanská Maša, Rakytovec a Sykavka

Najväčšia populácia Rómov v NP Slovenska: cca 7000 Rómov v ochrannom pásme SRNAPu

Najvyššia hustota turistických značených chodníkov v NP Slovenska: hustota 1,1 TZCH/km², viac než 300 km TZCH, 100 km z nich vedených exponovaným horským a roklinovým terénom (stupeň horolezeckej obtiažnosti 2-3), mnohé starie ako 40 rokov

Najnavštevovanejšie miesta: SPD – NPP Dobšinská ľadová jaskyňa (cca 85 000 návšt./r.2000) a Tomášovský výhľad/NPR Prielom Hornádu

Najničivejší lesný požiar v prírodnej rezervácií: od 17.7.1976 zhorelo za 5 dní 29,22 ha prirodzeného lesa v NPR Kyseľ

Najväčší lesní požiar na území NP Slovenska sa odohral na Jeseň roku 2000 v NPR Tri kopce na lokalite kóta Krompľa: na ploche 80 ha







PRIHLÁSENIE | úvod | kontakt | mapa stránky |
mKs © 2005 - 2017 Všetky práva vyhradené!
© 2014 Open society!