|
|
|
|
| Umiestnenie: Všeobecné informácie/ |
Horopis, geologická stavba, geomorfologické pomery
Slovenský raj tvorí severnú časť samostatného orografického celku - Spišsko - gemerský kras. Na západe susedí s Nízkymi Tatrami, na juhu s centrálnou časťou Slovenského rudohoria (Stolickými a Volovskými vrchmi) a na severe až severovýchode s <Hornádskou kotlinou>.
< >Južnú časť Slovenského raja tvorí chrbát tiahnúci sa zo sedla Súľová cez <Babinú>, Ostrú, <Kruhovú>, <Dobšinský kopec>, <Honzovské>, <Ondrejisko> až po sedlo <Besník>. Severným okrajom územia prebieha chrbát, ktorý vystupuje nad <Hornádskou kotlinou>. Začína pri ústi <Veľkej Bielej vody> do <Hornádu> <Zelenou horou>, pokračuje <Ihríkom>, <Majerskou>, <Ludmankou>, <Hradiskom> a končí v miestach, kde <Hornád> opúšťa územie Slovenského raja, vrchom <Skala>.
Na území medzi týmito výraznými chrbtami sa nachádzajú vrchy a skupiny vrchov s menšou nadmorskou výškou postupne klesajúcou z juhu na sever - <Havrania skala>, <Lipovec>, <Rumanová>, <Vahan>, <Suchý vrch>, ....
Slovenský raj má tri základné formy reliéfu - krasový, riečnokrasový a riečny reliéf.
Krasový reliéf predstavujú krasové planiny <Glac>, <Geravy>, <Skala> a <Pelc>, ktoré majú veľa spoločných znakov. Je to predovšetkým plošinový charakter, prítomnosť škrapov, krasových jám, humov a úvalov. Hojné sú podzemné krasové javy - chodby a jaskyne (<Medvedia jaskyňa>, Zlatá diera, Ružová jaskyňa, Stratenská jaskyňa a iné). Pre všetky je charakteristický mierny sklon uloženia vrstiev, orientovaný na severozápad. <Glac> je planina dlhá vyše 2 km a široká vyše 1,5 km, na povrchu ktorej sa nachádzajú povrchové krasové jamy - škrapy a závrty. Na sever od Dediniek leží planina <Geravy>. Ohraničená je strmými stenami, ktoré tvoria na niektorých miestach steny vyššie ako 100 m. Planiná je dlhá 5 km a široká 1,7 km. Oveľa menšími a na krasové javy chudobnejšími sú planiny <Skala> a <Pelc>.
< >Riečnokrasový reliéf predstavujú široké, mohutné chrbty, miestami hrebene, ktorých geologickým podkladom je vápenec alebo dolomit (<Ondrejisko>, <Lipovec>, <Havrania skala>, <Javorina>, <Tri kopce>, <Jabloň>, <Čertova sihoť> a iné).
Riečny reliéf sa viaže na nepriepustné werfénske horniny s povrchovým odvodňovaním územia - napr. kotlina <Dobšinskej ľadovej jaskyne> a pod.
Doliny sú dominantným morfologickým prvkom reliéfu Slovenského raja. Turisticky najpríťažlivejšími sú doliny rázu kaňonov a tiesňav s veľkým množstvom vodopádov, kaskád a perejí - napr. <Veľký Sokol>, <Piecky>, <Suchá Belá>, <Sokolia dolina> a iné.
< >Z geologického hľadiska patrí Slovenský raj k severogemeridnému sinklinóziu, ktoré v tejto časti tvoria prevažne druhohorné karbonátové horniny (vápence, dolomity). Nekrasové horniny hlavne spodného triasu, sú odkryté v hlbokých dolinách potokov a riek (<Klauzy>, <Lesnica>, <Hnilec>). Severné okraje tvoria základné karbonátové a vyššie flyšové súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu.
Geomorfologický vývoj Slovenského raja môžeme sledovať od neogénu, keď prebiehali horotvorné procesy. Účinkom endogénnych a exogénnych geomorfologických síl sa modeloval zemský povrch. Povrch Slovenského raja v období neogénu nemal horský charakter. Plochý reliéf len kde-tu prerušili osamelé kopce vysoké len niekoľko sto metrov. Neexistovali ešte nijaké kaňony a tiesňavy, ktoré sú pre dnešné územie také charakteristické. Vtedajšie rieky tiekli v podstate po rovnom povrchu. Takýto charakter povrchu územia trval do doby stredného plicénu, v ktorom nastalo silné zvrásnenie. Zdvihlo sa i územie Slovenského raja a na druhej strane klesla <Hornádska kotlina>. Rieky a potoky zväčšili svoj spád a začali sa prudko zarezávať do plochého, väčšinou vápencového podkladu. Touto eróznou činnosťou sa pôvodná jednotná plošina rozčlenila na rad planín a sústavu širších či užších horských chrbtov. Od konca plicénu až dodnes rozrezávali vodné toky i pôvodné ploché dno <Hornádskej kotliny>, takže dnes má charakter pahorkatiny zloženej z plochých, miestami značne širokých chrbtov a rôzne širokých dolín. Chrbty na bridliciach sú nižšie, s miernejšími svahmi, na tvrdších pieskovcoch sú vyššie a ich svahy sú strmšie. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
English
