|
|
|
|
| Umiestnenie: Všeobecné informácie/ |
Ľudová kultúra
Hlavným zamestnaním pôvodných obyvateľov i kolonistov v oblasti Slovenského raja bolo poľnohospodárstvo a neskôr i baníctvo.
V 13. storočí, keď nastáva mohutnejšia kolonizácia tejto prevažne horskej oblasti, získavajú sa nové lokality bohaté na nerastné suroviny a nová orná pôda. Na základe šoltýskeho práva vzniká takto v 13. - 15. storočí mnoho nových osád, ktorých obyvatelia klčovaním menili lesy a ležiacu pôdu na oráčiny. Spočiatku slúžila na obrábanie pôdy hlavne motyka. Neskôr orali tzv. bezplazovým radlom, ktoré bolo známe najmä na Spiši. (Na celom území boli najrozšírenejšie drevené brány so železnými zubmi.)
Na väčšej ploche obrábanej pôdy sa v tejto oblasti pestovali obilniny. Vzhľadom na tunajšie geografické a klimatické podmienky sa ozimné obilie pôvodne takmer vôbec nepestovalo a produkcia sa zmenila hlavne na jarné druhy. Jačmeň, ktorý patrí medzi najstaršie obilniny vôbec, bol v horských oblastiach významnou chlebovinou a krúpy z neho boli dôležitou zložkou roľníckej stravy. Z ozimín bola na prvom mieste raž, ktorá nevyžadovala veľmi úrodnú pôdu a časté hnojenie a ktorá bola od 16. stor. najpestovanejšou chlebovou obilninou. Zemiaky, bez ktorých si v tejto oblasti nebolo možné predstaviť život, začali sa, pôvodne ako záhradná rastlina, pestovať až v 17. stor., a až koncom 18. a začiatkom 19. stor. sa rozšírili zo záhrad na zemepanské a potom i na roľnícke hospodárstva.
< >Veľká pozornosť sa venovala chovu dobytka. Na známych spišských jarmokoch sa okrem dobytka predávali aj poľnohospodárske produkty - kože a výrobky z nich, výrobky z medu, ale aj varené pivo a pod. V tomto období každá domácnosť bola samostatne hospodáriacou jednotkou, preto sa v každej chovali ošípané, kozy, kravy, zajace, hydina. Veľmi sa rozmohlo pestovanie oviec, čo prinášalo zisk nielen z mäsa, ale predovšetkým zo syra. Chov oviec v tejto oblasti bol veľmi rozšírený a nadobúdal postupne organizovanejšiu formu. Dokonca zač. 19. stor. vznikol v <Spišskej Novej Vsi> ovčiarsky spolok. Jeho členmi boli predovšetkým veľkí gazdovia z mesta, ale aj nepoľnohospodári, napr. úradníci, továrnici, učitelia a iní zamestnanci, ktorí mali určitý počet oviec a tieto dali do spoločných košiarov, kde sa o ne starali bačovia a valasi. Členovia spolku sa usilovali o to, aby sa plemená zušľachťovali a boli výnosné. Tento spôsob chovu oviec trval v <Spišskej Novej Vsi> v rámci ovčiarskeho spolku až do roku 1950. Mesto samotné malo záujem o chov oviec, pretože plochy pasienkov v chotári mesta boli veľmi rozsiahle.
Druhým hlavným zamestnaním v oblasti Slovenského raja bolo baníctvo. Bolo hlavným zdrojom obživy predovšetkým v horských oblastiach, kde bolo a je aj v súčasnosti najviac štôlní. Región je bohatý na ložiská nerastných surovín. Prakticky všetky vtedajšie bane ležali v chotári <Spišskej Novej Vsi>, z ktorej pochádzalo najviac majiteľov baní. Veľmi rozšíreným povolaním spätým s dobývaním a spracovaním rúd bolo uhliarstvo. Jeho vznik a rozširovanie nepochybne súviselo so spracovávaním kovov, najprv s kováčstvom, zvonolejárstvom (v <Spišskej Novej Vsi> pracovala dielňa vyše dvoch storočí) a kovolejárstvom, ktoré je v tejto oblasti listinne doložené od čias dobývania rúd. Veľké množstvo dreveného uhlia si však vyžadovalo železiarstvo a hutníctvo rozmáhajúce sa súčasne s rozvojom baní. V bezprostrednom okolí <Spišskej Novej Vsi>, ale aj jej chotári, pracovali huty a hámre. Z oblasti sa vyvážalo na domáce, ale aj na zahraničné trhy spracované železo, meď, vzácne a drahé kovy. Dovážala sa sem najmä soľ a iný potrebný tovar.
Z toho vyplýva, že tu rozkvital aj obchod. S ním bol veľmi úzko spätý vznik a rozvoj remesiel. Boli to hlavne tie remeslá, ktoré úzko súviseli s baníctvom alebo poľnohospodárstvom. Už v 14. storočí sa tu okrem baníkov, zvonolejárov a železiarov stretávame s kožušníkmi, krajčírmi, mäsiarmi, kramármi a obuvníkmi. Veľmi rozšírená bola výroba medených kotlov v hámroch postavených hlavne popri <Hornáde>. Výroba kotlov bola rozšírená aj v prvej polovici 15. stor., keď k nej pristupuje výroba nožov a mečov vo zvláštnych hámroch pri <Hornáde> a <Hnilci>. V 15. stor. sa rozvíja aj garbiarstvo a mlynárstvo. Začínajú pracovať aj ostatní remeselníci: pekári, rybári, mäsiari, uhliari atď.
< >V tejto oblasti bohatej na lesy, bolo rozvinuté i drevorubačstvo. S ťažbou dreva a drevorubačstvom úzko súvisí tesárstvo. Znalosť tesárskych prác sa uplatňovala predovšetkým pri stavbe domu. O technickej vyspelosti slovenského tesárstva svedčia jestvujúce pamiatky, obytné domy, drevená architektúra, ktorá sa v tejto oblasti zachovala. Majitelia týchto domov sa osobne s členmi svojej rodiny zúčastňovali na jeho stavbe. Drevo si sami očistili, doviezli a podľa potreby napílili a okresali, pričom odborník vykonával iba najzložitejšie práce a dozeral na stavbu domu. Tesárskou technikou sa zhotovovali aj základné časti tradičného vnútorného zariadenia vidieckych domov. Najmä menšie kusy nábytku, ako lavice, sedačky, police, zariadenia komôr si robili sami gazdovia alebo dedinskí remeselníci.
< >Vzhľad obcí v oblasti Slovenského raja je dosť pestrý. Nájdeme tu potočnú radovú zástavbu s trojuholníkovým námestím (napr. v <Hranovnici>). Z 19. stor. sa zachovali zrubové, zriedka kamenné, podmurované, omazané a obielené domy so sedlovou šindľovou strechou (napr. vo <Vernári>), murované domy so sedlovou strechou, štítom a podlomenicou napr. v <Hranovnici> a inde). Tam, kde bolo rozvinuté poľnohospodárstvo, zachovali sa typické gazdovské domy so všetkým príslušenstvom.
V oblasti Slovenského raja, najmä v <Spišskej Novej Vsi>, bolo veľmi rozšírené farbiarstvo. Bola to predovšetkým modrotlač, na ktorej v tejto oblasti prevládal belaso biely vzor. Pretože v celej oblasti (do prelomu storočia aj v mestách) sa nosil pôvodne ľudový odev, bola modrotlač jeho charakteristickou súčasťou. Šili sa z nej sukne, zástery, šatky i obliečky na periny. Rozvinulo sa aj čižmárstvo a obuvníctvo.
< >Charakteristickou mužskou i ženskou obuvou (celoročnou) boli čižmy. Pôvodný ľudový odev nosili aj muži a obliekali si ho nielen do práce, ale i na sviatok alebo pri inej príležitosti. Aj deti nosili ľudový odev.
V súčasnosti sa ľudový odev nosí iba ojedinele - len starší ľudia, pri tradičných zvykoch. Asi najviac sa ľudový odev nosí vo <Vernári>.
Ide o variant stredoslovenského typu kroja - tzv. horehronský.
< >Oblasť Slovenského raja mala svoje ustálené zvykoslovie. Bolo veľmi živé ešte pred vznikom 2. svetovej vojny. Malo svoj ustálený rituál, ktorý bol rozložený prakticky na každý deň občianskeho roku. V súčasnosti ožívajú niektoré jeho prvky vďaka niektorým nadšencom, hlavne pri vystúpeniach folklórnych skupín. Každú pracovnú činnosť na dedinách v Slovenskom raji sprevádzali ľudové piesne. Mnohé z nich boli typické a ojedinelé pre každú dedinu. Úzko súviseli s ich každodenným životom, s prácou na poli, v lese. Dnes tieto piesne oživujú folklórne skupiny. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
English
