|
|
|
|
| Umiestnenie: Civilizácia/Turistické centrá/ |
|
|
 Charakteristika:
Jediné turistické centrum nachádzajúce sa vo vnútri NP Slovenský raj. Rozsiahla planina v hrebeni spájajúcom <Čertovu sihoť> s planinou <Glac>. Z histórie Spiša je Kláštorisko známe ako Lapis refugii - Skala útočištia. V roku 1241 našli obyvatelia okolitých obcí v priestore Kláštoriska útočištie pred Tatármi. Kláštorisko, z troch strán chránené tiesňavami a hlbokými dolinami, bolo prakticky nedobytné. Na mieste záchrany okolo roku 1305 vybudovali kláštor pre rehoľu kartuziánov. V 15. storočí ho obsadili husiti, neskôr bratríci. V roku 1543 dala Spišská župa objekt zbúrať, aby neslúžil ako útočisko zbojníkom. Dnes sú tu iba ruiny so zvyškami muriva, ktoré sa postupne rekonštruujú a celá poľana dostala názov Kláštorisko.V roku 1923 tu postavili prvú turistickú útulovňu. Vo vychodnom svahu <Čertovej sihote> je <Ružová jaskyňa>.
Z histórie Kláštoriska: Počas tatárskych vpádov prežívalo Uhorsko, ale aj susedné zeme (Poľsko, Morava) pohotovosť, v rámci ktorej vybudovali spišský Nemci niekedy okolo polovice 13. storočia na Letanovskej skale refugiálne opevnenie. Pomenovali ho biblickým názvom „Skala útočišťa“. Anonymný kronikár diela Ladipis Refugii zo začiatky 16. storočia v úvode spomína, s akými ťažkosťami začal budovať seitzský mních Andrej prvé objekty kláštora, nakoľko nemal legitímneho patróna a podporovateľa.
V roku 1305 začal stavať oratórium na česť Sv. Jána Krstiteľa a súčasne aj niekoľko ciel. Za dva roky mohol generálnej kapitule oznámiť, že v reholi na Spiši vznikla nová plantácia. Tá v roku 1307 vyslala prvú kolóniu mníchov- „uholné a živé kamene“, ktorých predstaveným bol otec Konrád – prvý prior kláštora.
Kronikár ho vyzdvihol ako pisára nevšedných kvalít, ktorý pre potreby kláštora napísal niekoľko cirkevných kníh. V roku 1310 sa sám zriekol svojej funkcie, aby sa naplno mohol venovať pisárskej činnosti.
Kláštor vo svojich začiatkoch trpel nedostatkom zdrojov na svoje udržiavanie, ale i ďalšiu výstavbu. Kráľovskými, ale hlavne šľachtickými a cirkevnými dotáciami postupne nadobúdal majetky v blízkych i vzdialenejších miestach – v Šariši, Liptove, Zamagurí, dokonca i na juhu Zemplína (vinice).
Celé 14. a začiatok 15. storočia sa niesli v znamení rozvoja, ktorý vďaka štedrým mecénom prispel k jeho rozšíreniu, ako aj k založeniu nového lechnického kláštora pri Dunajci (dnešný Červený kláštor – stavba bola začatá po roku 1320), s ktorým bol v nepretržitom kontakte.
V roku 1433 kláštor vyplienili husitské vojská. Po čiastočnej obnove, za priora Jána Monessera z Kežmarku, ho v roku 1454 zasa napadli bratríci.
Mnísi sa odsťahovali so Levoče, kde si v centre mesta postavili vlastný rehoľný dom. V ňom pobudli len štvrťstoročie, lebo nevyhovoval ich ideálu – pokoju v samote. Preto sa vrátili späť na Skalu útočišťa a od roku 1478 začali kláštor renovovať pod vedením skúseného priora z Mauerbachu, vizitátora hornonemeckej provincie a dôverného priateľa kráľa Mateja Korvína.
Kronikár spomína stavebnú aktivitu aj v nasledujúcich desaťročiach za vedenia priora Andreja (po roku 1492), potom Jodokusa (po roku 1500), ktorý obnovil skoro všetky cely. Zvlášť vyzdvihuje mecenášstvo Hedvigy, vdovy po palatínovi Štefanovi Zápoľskom. Ako jediná žena s privolením generálnej kapituly smela prekročiť kláštornú bránu.
Radikálnu prestavbu na prelome 15. a 16. storočia viedli skúsení majstri, ktorí pracovali na honosných stavbách Zápoľskovcov.
V roku 1543 kláštor prepadol muránsky hradný kapitán – lúpežný rytier Matej Bašo, ktorý ho vydrancoval a objekt začal premieňať pre svoje vojenské zámery.
V zmysle rozhodnutia predstaviteľov miest a šľachty Spiša a Šariša, a s cirkevným schváleným na Spišskej Kapitule, 20. júla 1543, kláštor zámerne zbúrali. Mnísi sa odsťahovali do svojho filiálneho kláštora pri Dunajci, kam zobrali dobytok, no hlavne knihy a najpotrebnejšie predmety.
Kláštor po ich odchode začal postupne chátrať. Zostalo po ňom iba novoveké pomenovanie Kláštorisko.
Prístup
pešo z <Podleska> alebo <Čingova>, <Letanoviec>
Vybavenie
chatová osada, reštaurácia, verejné táborisko, záchranná stanica Horskej služby
Okolie
<Suchá Belá>, <Prielom Hornádu>, <Kláštorská roklina>, údolie <Bieleho potoka>, <Kyseľ>, <Tomášovský výhľad>
Technické parametre
Nadmorská výška: 820 m.n.m.
Priemerná ročná teplota: 4,7 °C
Teplota nad 15 °C: 50 dní
Priemerný slnečný svit: 1592 h
Priemerná výška snehu: 15,6 cm
Priemerné ročné zrážky: 627 mm |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
English
