 Kopce a sedláKopce, výrazný geomorfologický prvok krajiny Slovenského raja, tvoria podstatnú časť územia NP. Najvyšší z kopcov v Slovenskom raji je Predná hoľa s nadmorskou výškou 1545 m.n.m.. Slovenský raj tvorí severnú časť samostatného orografického celku - Spišsko - gemerský kras. Na západe susedí s Nízkymi Tatrami, na juhu s centrálnou časťou Slovenského rudohoria (Stolickými a Volovskými vrchmi) a na severe až severovýchode s Hornádskou kotlinou. Južnú časť Slovenského raja tvorí chrbát tiahnúci sa zo sedla Súľová cez Babinú, Ostrú, Kruhovú, Dobšinský kopec, Honzovské, Ondrejisko až po sedlo Besník. Severným okrajom územia prebieha chrbát, ktorý vystupuje nad Hornádskou kotlinou. Začína Zelenou horou pri ústí Veľkej Bielej vody do Hornádu, pokračuje Ihríkom, Majerskou, Ludmankou, Hradiskom a končí v miestach, kde Hornád opúšťa územie Slovenského raja, vrchom Skala. Na území medzi týmito výraznými chrbtami sa nachádzajú vrchy a skupiny vrchov s menšou nadmorskou výškou postupne klesajúcou z juhu na sever – Havrania skala, Lipovec, Rumanová, Vahan, Suchý vrch, ...
|
English
Panoramatické vyhliadky
